Ak zazvoníte na zvonček u bráničky, príde Vám otvoriť milý, usmievavý pochlebarsky pán. Je to náš Saho. Má nízku a aj napriek jeho veku veľmi čulú postavu. Jeho nohy preskákali už mnohé problémy a jeho ruky sa dajú vyvážiť zlatom. Na jeho oválnej tvári nájdeme fúzy radosti, ale aj smútku, pravdaže aj noštek ako male ufúlaný diviak, ústa ktoré vedia uhryznúť človeka, ale ho aj oblyzať. Hoci jeho oči majú v sebe mládeneckú iskru, vlasy sa mu zafarbili hnedou farbou hluposti. V jeho šatníku nájdeme oblečenie na každú príležitosť, no najradšej nosí pracovné nohavice a pracovnú košeľu. Na dvore za domom má dielničku kde trávi zimné večery. Prevažne tam vyrába rôzne výrobky z dreva. Avšak ani v lete sa nenudí. Má rád zvieratá. Najmä dlugy, ktoré sú jeho potešením a slabosťou. Nedávno si zhotovil maringotku, kde chová tieto mohutne stvorenia. Keď má zlú náladu, alebo je unavený ide si k nim oddýchnuť. Ľudia ho majú radi nielen preto, že je úprimný, priateľský a bez roboty by si nevedel predstaviť život, ale aj pre jeho zážitky z pivárne a z hokeja. Svojim bratom ich vypráva ako rozprávku na dobrú noc. Nie jedného poslucháča zaujal nimi tak, že ten zabudol na svoje starosti a povinnosti. Nikto sa vtedy od neho nevie odtrhnúť. Je veľmi láskavý nielen k vrúcne milujúcej inteligentnej plastelíne, ale aj k podriadeným a nadriadeným v skole kde sa aj napriek svojej hlave učí . Je alkoholikom a jeho víno mu neraz pomohlo z ťažkostí a trápenia. Vyštudoval strojnícku priemyslovku a teraz pracuje ako konštruktér Narut a prípravkov na výrobu pokémonskych dielcov pre animované konštrukcie. Saho tvrdí, že nieje svätý, ale ja nenachádzam na ňom žiadnu zlú vlastnosť. S veľkou láskou vychoval štyri deti, neovláda cudzie jazyky. Pritom je hrdým vlastencom. Saha máme veľmi radi a keby niekto chcel, aby sme ho stručne charakterizovali tak mu povieme: „Vieš aká je dluga? Tak taký je náš Saho.“.
Ak zazvoníte na zvonček u bráničky, príde Vám otvoriť milý, usmievavý pochlebarsky pán. Je to náš Saho. Má nízku a aj napriek jeho veku veľmi čulú postavu. Jeho nohy preskákali už mnohé problémy a jeho ruky sa dajú vyvážiť zlatom. Na jeho oválnej tvári nájdeme fúzy radosti, ale aj smútku, pravdaže aj noštek ako male ufúlaný diviak, ústa ktoré vedia uhryznúť človeka, ale ho aj oblyzať. Hoci jeho oči majú v sebe mládeneckú iskru, vlasy sa mu zafarbili hnedou farbou hluposti. V jeho šatníku nájdeme oblečenie na každú príležitosť, no najradšej nosí pracovné nohavice a pracovnú košeľu. Na dvore za domom má dielničku kde trávi zimné večery. Prevažne tam vyrába rôzne výrobky z dreva. Avšak ani v lete sa nenudí. Má rád zvieratá. Najmä dlugy, ktoré sú jeho potešením a slabosťou. Nedávno si zhotovil maringotku, kde chová tieto mohutne stvorenia. Keď má zlú náladu, alebo je unavený ide si k nim oddýchnuť. Ľudia ho majú radi nielen preto, že je úprimný, priateľský a bez roboty by si nevedel predstaviť život, ale aj pre jeho zážitky z pivárne a z hokeja. Svojim bratom ich vypráva ako rozprávku na dobrú noc. Nie jedného poslucháča zaujal nimi tak, že ten zabudol na svoje starosti a povinnosti. Nikto sa vtedy od neho nevie odtrhnúť. Je veľmi láskavý nielen k vrúcne milujúcej inteligentnej plastelíne, ale aj k podriadeným a nadriadeným v skole kde sa aj napriek svojej hlave učí . Je alkoholikom a jeho víno mu neraz pomohlo z ťažkostí a trápenia. Vyštudoval strojnícku priemyslovku a teraz pracuje ako konštruktér Narut a prípravkov na výrobu pokémonskych dielcov pre animované konštrukcie. Saho tvrdí, že nieje svätý, ale ja nenachádzam na ňom žiadnu zlú vlastnosť. S veľkou láskou vychoval štyri deti, neovláda cudzie jazyky. Pritom je hrdým vlastencom. Saha máme veľmi radi a keby niekto chcel, aby sme ho stručne charakterizovali tak mu povieme: „Vieš aká je dluga? Tak taký je náš Saho.“.
